Domovom leoparda je Starý svet, dnes Afrika a Ázia, hoci ešte v mladšom pleistocéne, v teplejších dobách medziľadových, obýval aj Európu, dokonca i u nás. Na Balkáne žil ešte v historických dobách, na Kaukaze ešte v 20. storočí a v Turecku žije pár posledných jedincov dodnes. Niektoré rasy leopardov sú vzácne, iné sú zatiaľ početné. Spomedzi veľkých mačkovitých šeliem je leopard držiteľom prvenstva v rozsiahlosti rozšírenia. Adaptoval sa na život v tropických dažďových lesoch a savanách, no žije aj v polopúštiach, horách či v oblastiach, kde v zime býva sneh. Svojím spôsobom života je skvele prispôsobený na prežitie v týchto rozmanitých typoch habitatov. Žije pomerne skrytým spôsobom života, o mnohých populáciách máme pomerne málo poznatkov. Dokáže loviť vo dne i v noci, aj vo výbere koristi nie je vyberavý. Loví antilopy, iné kopytníky, ale i vtáky alebo myši. Dobre sa množí v prírode i v zajatí, a preto ho možno nájsť takmer v každej zoologickej záhrade. Leopardia matka máva po trojmesačnej gravidite jedno až tri slepé a bezmocné mláďatá, o ktoré sa príkladne stará. K vzácnym ázijským poddruhom leoparda patrí leopard perzský (Panthera pardus saxicolor). Pôvodne sa vyskytoval na rozsiahlych územiach severovýchodného Iránu a odtiaľ až po Pakistan. Základné sfarbenie srsti je, na rozdiel od väčšiny iných rás, výrazne svetlé, krémové až sivožlté. Srsť je relatívne dlhá a hustá. Počet leopardov perzských v prírode nie je presne známy, odhaduje sa na približne 2000 jedincov. V európskych zoologických záhradách sa chová okolo 100 leopardov perzských. U nás tento poddruh chováme od roku 1990. V 90. rokoch 20. storočia sa tu pravidelne odchovával (9 mláďat).