Korunáč modrý je prevažne celý sivomodro sfarbený, iba na hornej časti chrbta a krídlach s fialovým odtieňom. Perá na modrej chocholke má drobno roztrapkané a bez očiek. Obýva tropické lesy v severozápadnej a západnej časti ostrova Papua Nová Guinea a niekoľkých ostrovčekoch v okolí. Vytvára dva známe poddruhy – G.c.cristataa G.c.minor. Podobne ako ďalšie dva druhy korunáčov žije obvykle v malých skupinách. Tieto skupiny sa môžu skladať aj s trvalých párov. Obýva suché alebo vlhké nížinné lesy, od zaplavovaných oblastí do nadmorskej výšky najviac 600 m. Obdobie hniezdenia nie je presne známe, jednotlivé páry korunáčov vychovávajú vždy len jedno mláďa. Keďže všetky tri druhy korunáčov sú veľmi príbuzné, len veľmi málo sa odlišujú v ekológií a hniezdnej biológií. V súčasnosti patria k vzácnym druhom vtákov, všetky neustále ohrozuje najmä intenzívny lov, no podobne ako celú fauna unikátneho ostrova Papua Nová Guinea hlavne nedostatočná ochrana prírody. IUCN klasifikuje všetky korunáče do kategórie „VU“ (tj. zraniteľný druh). O stavoch populácií holubov korunáčov v prírode sa nevie veľa, niektoré lokálne populácie už boli dávno vyhubené, a tie ktoré sú ešte početnejšie žijú viac-menej v málo prístupných oblastiach. Korunáč modrý bol v minulosti asi najviac loveným a ilegálne predávaným druhom. Napríklad jeden obchodník zo Singapuru vyviezol v roku 1987 z Irian Jaya 900 korunáčov modrých. Našťastie sú tieto vtáky veľmi obľúbené v zoologických záhradách, hoci úspešnými odchovmi sa môže pýšiť len málo chovateľských inštitúcií. V mnohých moderných zoo obývajú korunáče veľké expozície vtáčích pavilónov, kde krásne vyniká ich impozantný vzhľad. Chovateľsky sa radia k náročnejším no vytrvalým druhom, môžu sa dožiť aj viac ako 20 rokov.